alý slovník odborných výrazov

 

  
Antifonál Zbierka cirkevných spevov, ktoré striedavo prednášajú dva zbory, prípadne kňaz a zbor. Striedavý spev sa nazýva antifóna. - Názvom antifonál sa niekedy označuje aj zbierka melódií hodinových spevov, tzv. hodiniek.
Bolus Červenkastá hlina obsahujúca oxyd železitý, ktorá sa používala ako podklad pre pozlátenie, neskôr (hlavne v období baroka) aj ako podklad pre olejomaľby.
Gesso Biely kriedový podklad, na ktorý sa lepil tenký lístok (fólia) rýdzeho zlata. Mäkký podklad bol vhodný aj pri vyrážaní vzorčeka na fólii. Neskôr sa používal aj červenkastohnedý podklad z bolusu.
Gesta Stredoveké historické poviedky, ktoré čerpali svoj obsah zo skutkov historicky doložených osôb. Boli predchodcami neskorších kroník. Najväčšou stredovekou zbierkou gest boli "Gesta Romanorum", zbierka poviedok zo života rímskych cisárov.
Graduál Bohoslužobná kniha, obsahujúca rituálne spevy a tzv. responsóriá z epištol a z evanjelií, ktoré pôvodne spievali na schodoch vedúcich k oltáru (gradus - schod).
Homílie Stredoveké výklady biblických textov. Zbierka takýchto výkladov sa nazýva homiliár.
Iluminátor Maliar kníh; označenie maliara, ktorý spestril (iluminoval, zo slova iluminare) text knihy farebnou ozdobou a obrázkami.
Inkunábulum Prvotlač. Prvé tlačené knihy, vydané po vynájdení kníhtlače koncom 15. storočia. Knihy sa aj ilustrovali, a to buď dodatočnou ručnou maľbou, alebo drevorezmi.
Kaligrafia Krasopis, výzdoba písmen a márg (okrajov okolo textu), prípadne aj interkolumnií (voľný priestor medzi dvoma stĺpcami - kolumnium) tenkou ozdobnou kresbou abstraktno-lineárneho charakteru, pripomínajúcou slučky a špirály.
Misál Katolícka bohoslužobná kniha určená pre omšový obrad. Pomenovanie pochádza z latinského označenia omše - missa.
Pergamen Zvieracia koža na písanie, známa v Ázii už v staroveku. Najstarší pergamen bol hrubý a získaval sa odstránením srsti zo surovej kože a jej vyčistením. Výroba sa podstatne zdokonalila v Pergame, kde podľa Plínia vyrábali jemný pergamen (zvaný dichtera alebo membrana) už v 2. storočí pred n.l.. V stredoveku používali na písanie dvojaký druh pergamenu: juhoeurópsky, vypracovaný veľmi dokonale na mäsovej strane kože (album), a stredoeurópsky, vypracovaný rovnako na oboch stranách kože, ale menej jemne. Vyrábal sa z kože ovce (charta ovina), kozy (charta caprina) a teliat (charta vitulina). Najdrahší druh pergamenu vyrábali z kože nenarodených jahniat (virginea, charta non nata). V staršom stredoveku vyrábali pergamen v kláštoroch od 12. storočia. Súbežne s vývojom miest prešla výroba do rúk laikov, organizovaných neskôr v cechoch (pergamentarii, membranarii). Vzácne knihy písali na farebnom pergamene (purpur, prípadne iná farba) zlatým alebo strieborným atramentom.
Responsorium Zbierka liturgických spevov komponovaných na spôsob striedavých otázok a odpovedí responsoria.
Skriptor Latinské označenie pisára, ktorý písal text knihy. Od neho pochádzajú niekedy aj kaligrafické kresbové ozdoby a inofarebné nadpisy kapitol, hoci nadpisy robieval pravidelne rubrikátor.
Skriptórium Pisáreň v stredovekých kláštoroch, v ktorej sa dielensky písali knihy.