|
alý slovník odborných výrazov |
|
Antifonál | Zbierka cirkevných spevov, ktoré striedavo prednášajú dva zbory, prípadne kňaz a zbor. Striedavý spev sa nazýva antifóna. - Názvom antifonál sa niekedy označuje aj zbierka melódií hodinových spevov, tzv. hodiniek. |
Bolus | Červenkastá hlina obsahujúca oxyd železitý, ktorá sa používala ako podklad pre pozlátenie, neskôr (hlavne v období baroka) aj ako podklad pre olejomaľby. |
Gesso | Biely kriedový podklad, na ktorý sa lepil tenký lístok (fólia) rýdzeho zlata. Mäkký podklad bol vhodný aj pri vyrážaní vzorčeka na fólii. Neskôr sa používal aj červenkastohnedý podklad z bolusu. |
Gesta | Stredoveké historické poviedky, ktoré čerpali svoj obsah zo skutkov historicky doložených osôb. Boli predchodcami neskorších kroník. Najväčšou stredovekou zbierkou gest boli "Gesta Romanorum", zbierka poviedok zo života rímskych cisárov. |
Graduál | Bohoslužobná kniha, obsahujúca rituálne spevy a tzv. responsóriá z epištol a z evanjelií, ktoré pôvodne spievali na schodoch vedúcich k oltáru (gradus - schod). |
Homílie | Stredoveké výklady biblických textov. Zbierka takýchto výkladov sa nazýva homiliár. |
Iluminátor | Maliar kníh; označenie maliara, ktorý spestril (iluminoval, zo slova iluminare) text knihy farebnou ozdobou a obrázkami. |
Inkunábulum | Prvotlač. Prvé tlačené knihy, vydané po vynájdení kníhtlače koncom 15. storočia. Knihy sa aj ilustrovali, a to buď dodatočnou ručnou maľbou, alebo drevorezmi. |
Kaligrafia | Krasopis, výzdoba písmen a márg (okrajov okolo textu), prípadne aj interkolumnií (voľný priestor medzi dvoma stĺpcami - kolumnium) tenkou ozdobnou kresbou abstraktno-lineárneho charakteru, pripomínajúcou slučky a špirály. |
Misál | Katolícka bohoslužobná kniha určená pre omšový obrad. Pomenovanie pochádza z latinského označenia omše - missa. |
Pergamen | Zvieracia koža na písanie, známa v Ázii už v staroveku. Najstarší pergamen bol hrubý a získaval sa odstránením srsti zo surovej kože a jej vyčistením. Výroba sa podstatne zdokonalila v Pergame, kde podľa Plínia vyrábali jemný pergamen (zvaný dichtera alebo membrana) už v 2. storočí pred n.l.. V stredoveku používali na písanie dvojaký druh pergamenu: juhoeurópsky, vypracovaný veľmi dokonale na mäsovej strane kože (album), a stredoeurópsky, vypracovaný rovnako na oboch stranách kože, ale menej jemne. Vyrábal sa z kože ovce (charta ovina), kozy (charta caprina) a teliat (charta vitulina). Najdrahší druh pergamenu vyrábali z kože nenarodených jahniat (virginea, charta non nata). V staršom stredoveku vyrábali pergamen v kláštoroch od 12. storočia. Súbežne s vývojom miest prešla výroba do rúk laikov, organizovaných neskôr v cechoch (pergamentarii, membranarii). Vzácne knihy písali na farebnom pergamene (purpur, prípadne iná farba) zlatým alebo strieborným atramentom. |
Responsorium | Zbierka liturgických spevov komponovaných na spôsob striedavých otázok a odpovedí responsoria. |
Skriptor | Latinské označenie pisára, ktorý písal text knihy. Od neho pochádzajú niekedy aj kaligrafické kresbové ozdoby a inofarebné nadpisy kapitol, hoci nadpisy robieval pravidelne rubrikátor. |
Skriptórium | Pisáreň v stredovekých kláštoroch, v ktorej sa dielensky písali knihy. |