Knižná maľba – všeobecný  názov celkovej úpravy rukou písaných zvitkov a viazaných kníh (kódexov), pozostávajúca z veľkých iniciál, okrajovej a medzitextovej ornamentálnej alebo rastlinnej ozdoby a z miniatúr ilustrovaných charakteru. Maliara, ktorý zhotovil knižnú maľbu, od 11. storočia nazývali iluminátorom, na rozdiel od pisára textu knihy, ktorého pomenovali skriptom alebo rubrikátorom. Skriptor písal bežný text knihy, usporiadaný do jedného, dvoch alebo viacerých stĺpcov na jednej strane. Rubrikátor zhotovil červené nadpisy jednotlivých kapitol (odsekov textu). Bežnou technikou knižnej maľby bola štetcová maľba práškovými farbami, ktoré rozriedili buď jemným glejom, alebo vaječným bielkom (vaječná tempera). Kresbu kreslili brkom a na čiernu kresbu (obrysy) použili farbu získanú zo sadzí. Dôležitou súčasťou maľby bolo pozlátenie pozadia (fondu) iniciál a ilustrácií, ktoré sa robilo pomocou tenkých zlatých lístkov (fólií), nalepených na zvlášť pripravený podklad. Za podklad slúžila vrstva rozriedenej jemnej bielej kriedy (gesso) alebo červenkastohnedý bolus (farebná hlina). Fólia sa pripevnila na podklad hladidlom, zhotoveným z kosti. Kladenie fólie nazývame polimentovaním (poliment). Zlatá fólia bola často ozdobená puncovaním do vzorca. Maľovalo sa na pergamenové listy zhotovené z koží jahniat, kôz alebo teliat, prípadne na handrový papier.