Knižná maľba na slovensku musela mať staršiu predrománsku slovanskú tradíciu predpokladanú z írsko-škótskej misijnej činnosti a z literárneho dedičstva byzantských vierozvestov Cyrila a Metoda. Táto tradícia po rozpadnutí Veľkej Moravy nezanikla, ale vďaka činnosti benediktínskej rehole, poverenej christinizáciou novovzniknutého ranofeudálneho uhorského štátu, dostala nový ráz. Pre šírenie novej viery potrebovali kláštory bohoslužobné knihy, ktoré písali vo väčších rehoľných skriptóriách. Na území Slovenska najvýznamnejším benediktínskym kláštorom bol Hronský Beňadik, ktorý mal pravdepodobne aj väčšie skriptórium. Činnosť ranofeudálnych kláštorných skriptórií bola v znamení starej karolínsko-otónskej tradície knižnej maľby a nadviazala zhruba na produkciu nemeckých kláštorných stredísk vo Fulde, v St. Gallene, v Regensburgu a v Salzburgu. Táto najstaršia benediktínska knižná maľba je iba sporadicky zastúpená dielami, ktorých pôvod je sporný, aj keď sa určitý čas nachádzali na území Slovenska a mohli tu vzniknúť. Nie je však vylúčená ani možnosť, že niektoré z týchto vzácnych pamiatok knižnej maľby 11. a 12. storočia doviezli z materských kláštorov našich reholí v zahraničí.

            Asi v poslednej tretine 12. storočia preberá vedúcu úlohu v knižnej maľbe cisterciánska rehoľa, ktorá založila svoj kláštor v Bratislave ako fíliu heiligenkreuzského kláštora. Táto rehoľa, ktorá sa šírila do stredoeurópskych štátov z Francúzska a stala sa hlásateľkou nového gotického slohu, mala svoju vysokú školu vo Veszpréme, organizovanú podľa parížskej univerzity. Cisterciáni mali na starosti celý učený aparát uhorskej kráľovskej kancelárie založenej Belom III. Diplomatické kaligrafické písmo uhorských kráľovských listín dostalo sa prostredníctvom cisterciánov aj do knižnej maľby, kde spôsobilo prevratne aj na výzdobu figurálnych iniciál, zhotovených už nielen v maľbe, ale aj v kresbe. Cisterciánsky kresbový sloh sa však neuplatňoval zásadne, a preto treba rátať aj s pôsobením starších románskych iluminovaných kníh. Na ich charakter vplývali často aj talianske práce, a to predovšetkým vo františkánskych a dominikánskych kláštoroch, ktoré udržiavali živé styky s ich materskými krajinami. Symbiózu staršieho maľovaného italizujúceho slohu a novšieho kresbového gotického slohu reprezentuje v bratislavskom materiály kódex Concordantia discordantium, ktorý je pravdepodobne františkánskou prácou, čo by svedčilo o jeho italsko-byzantskom charaktere.

Cisterciánsky kresbový gotický sloh je zastúpený v našich pamiatkach až tromi kódexami, ktoré  zhotovili najpravdepodobnejšie v cisterciánskom skriptóriu v Bratislave v prvej 14. storočia. Ich výzdoba má všetky charakteristické vlastnosti kaligrafického cisterciánskeho slohu, s ktorým sa stretávame po celej Európe a ktoré sú pri medzinárodnej organizácii cisterciánov bežným javom v každom z ich kláštorov. Cisterciánske skriptóriá čerpajú takisto zo spoločného fondu ilustrácií, tradovaného aj v dôsledku intenzívnej kopistickej činnosti. Určité lokálne zvláštnosti vyniknú až pri väčšom počte zachovaných diel totožnej proveniencie. Nesporný pôvod troch bratislavských cisterciánskych kódexov a ich vzájomná príbuznosť sú určitým bezpečným meradlom ich lokálneho slohu, poznačeného provinciálnym charakterom menšieho regionálneho skriptória. Cisterciánsky pôvod zbližuje tieto práce so skvelými pamiatkami rukopisov kráľovnej Rejčky, predovšetkým s jej lekcionárom z roku 1316. Bližší vzťah k rukopisom kráľovnej Rejčky a k českej maľbe prejavuje sa v bratislavskom misáli zvanom misál Václava Ganois, ktorého prvý maliar pracuje v duch porýnskej maľby, ale zároveň kompiluje aj motívy  cisterciánske a dominikánske. Cisterciánske popudy  poukazujú opäť na spomínaný viedenský lekcionár z roku 1316. Druhý maliar biblie Václava Ganois, ktorý pracoval na kódexe v poslednej štvrtine 14. storočia, stojí už  pevnejšie na pôde českej maľby, hlavne vo svojich marginálnych ozdobách, pripomínajúcich breviár veľmajstra Leva, ako aj antifonál Arnošta z Pardubíc.

            Archaickejší než druhý miniaturista  biblie Václava Ganois z poslednej štvrtiny 14. storočia je plebán a miniaturista Henrik Stephani de Westfalia, ktorý pôsobil na malej vidieckej fare Chukarde (dnes Malé Tŕnie). Podľa vlastného autentického záznamu zhotovil roku 1377 pre bratislavského kanonika Jána Emericiho ozdobný misál, dnes zvaný Albajulský misál. Ozdoba misála je zaujímavým dokladom splynutia motívov staršej domácej knižnej maľby s novšími motivistickými prvkami a typológiu figúr českej maľby. Tento zaujímavý charakter biblie značne zmenili neskoršie úpravy maliara, údajne M. Prennera koncom 15. storočia.

            Do rokov bratislavského pobytu českej kráľovnej Žofie (+ 1425 v Bratislave) možno zaradiť mimoriadne kvalitnú skupinu iluminovaných kódexov bratislavského pôvodu, namaľovanej úplne v duch českej maľby, má však isté odchýlky, na základe ktorých treba jednotlivé práce tejto skupiny považovať za bratislavské diela. Existencia skritptória alebo maliarov pracujúcich pre kráľovnú Žofiu nie je vylúčená. Do tejto vzácnej bratislavskej skupiny patrí kódex miniaturistu Michala z Trnavy, zvyšky niekdajšieho misála  v kremnickej mestskej knihe a dva misály, zhotovené rukou jedného umelca. Posledné dva misály majú príbuzné črty s ozdobnou erbovou listinou mesta Košíc, vydanou roku 1423 v Bratislave. Táto listina má autorskú značku miniaturistu JánaHebenstreyta. Ak pripustíme pravosť tejto značky, autorom dvoch misálov a košickej erbovej listiny môže byť Ján Hebenstreyt, totožný azda s maliarom Jánom, spomínaným v bratislavských mestských protokoloch tohto obdobia.

Vplyv českej knižnej maľby na ostatnom území Slovenska sa prejavuje v košickom kódexe a premonštrátskom kódexe z Jasova v systéme výzdoby vzdúvajúceho sa naturalistického českého  akantu, naproti tomu v niekoľkých kánonových listoch sa tento český vplyv prejavuje v emocionálnom podaní mäkkého slohu (kánonový list misála z Hronského Beňadika z roku 1394, Gobilovo Ukrižovanie v štiavnickej mestskej knihe z roku 1432). A napokon v lektúrach Mikuláša Tudeschiho Panormitana je doložený aj obrazový princíp českej maľby.Iluminátorské umenie bratislavských erbových maliarov, zastúpené viacerými erbovými listinami vydanými v prvej polovici 15. storočia v Bratislave, možno považovať za doklad postupnej novej orientácie knižnej maľby na rakúsku tvorbu. Jej najkrajšou ukážkou je duplikát erbovej listiny mesta Bratislavy, vydaný súčasne s originálnom roku 1465. Nápadne sa podobá originálu, je však dielom iného maliara, na tvorbu ktorého nadväzuje neskoršia bratislavská knižná maľba druhej polovice 15. storočia. Vedúcou osobnosťou v poslednej tretine 15. storočia je maliar pracujúci pre kanonika Hana de Weppa alias Ispara. Ak prijmeme historickú vierohodnosť označenia už spomínaných dodatkov výzdoby Albajulského misála, ktoré bolo zrejme falšované, hoci na základe dobrých prameňov, môžeme tohto maliara označiť menom M. Prenner. Tento maliar vyšiel zo salzburského okruhu Ulricha Schreinera a v duchu svojho majstra pozoruhodne vyzdobil aj veľký dvojzväzkový graduál. Spôsob knižnej maľby M. Prannera pripomína tzv. misál vdovy Listovej a jemu veľmi blízke misály, zvané Palkovičov misál a misál Pottenbergerov. Všetky tri sú od jedného maliara, aplikujúceho s obľubou pre neho charakteristické motívy (dvojfarebné lištové, orámovanie, bodky a vlasové linky, kvet s dlhou nosovitou tyčinkou, akantový list s jemným perlovcom na špici. Tento maliar je pravdepodobne aj autorom misála v salzburskej Studienbibliothek. Užšie styky so Salzburgom nie sú v tom čase náhodným javom, ale súvisia s pobytom uhorského vojska Mateja Korvína v tomto meste za arcibiskupa A. B. Rohra, ktorý bol  politickým prívržencom Mateja Korvína. Tak ako v salzburských pamiatkach knižnej maľby, aj v diele M. Prennera a jemu veľmi blízkeho maliara misála vdovy Listovej sa už bežne používajú súčasné grafické listy ako predlohy na knižnú maľbu. Východné Slovensko je v pamiatkach stredovekej knižnej maľby zastúpené menej súvisle a v podstate aj v menšom počte. Táto umelecky zaujímavá oblasť s bohatými mestami a frekventovanými obchodnými cestami bola často javiskom prepadov, vojenských drancovaní, povstaní a jej kedysi bohaté stredoveké knižnice sa roztratili. Predpokladá sa tu veľa iluminovaných kódexov, lebo mimoriadne cenné spišské a gemerské neskororománske a gotické nástenné maľby sú svojou skladbou celkom závislé od knižnej maľby a jej výtvarných princípov.

            Už v priebehu 14. storočia nastali vo východoslovenskej oblasti veľké majetkové presuny, ktoré hospodársky posilnili najmä mestá. Ich náhly rast a blahobyt, spolu s triednou diferenciáciou a sociálnymi nepokojmi urýchlil zároveň šírenie humanistických myšlienok, čo podporovalo v 15. storočí aj Aksamitovo bratrícke hnutie. Civilizačný proces urýchľovali aj živé obchodné a kultúrne styky zo zahraničím, a to tak so sliezsko-poľskou, ako aj s dunajskou oblasťou. Veľké umelecké úlohy v neskorej gotike, stredobodom ktorých boli práce v Košiciach, v Levoči, v Bardejove, v Prešove a inde, lákali sem plejádu umelcov nielen z Poľska, ale aj zo vzdialenejších krajín. Pri intenzívnom rozvoji boli kultúrne požiadavky meštianstva zamerané na aktuálnu spisbu a na pohotovú knižnú produkciu, ktorú zaručil nový vynález – kníhtlač. Tlačená kniha sa šírila najmä na Spiši a v šarišských mestách, kde je i dnes počet inkunábulí v porovnaní s ostatným Slovenskom pomerne značný.

            Najstaršou zachovanou pamiatkou knižnej maľby východného Slovenska je dominikánsky kódex z Košíc. Jeho výzdoba vznikla zrejme poľa bolonskej predlohy zo 14. storočia azda v jednom z provinčných kláštorov, možno i v samých Košiciach. Košickí dominikáni mali priamy styk s Bolognou a na tamojšej univerzite aj študovali.

Koncom 14. storočia je v knižnej maľbe na východnom Slovensku už celkom bežná česká orientácia, sprostredkovaná pražskou vzdelanosťou učenej vrstvy našich miest a neskôr aj pobytom českých vojsk na Slovensku. O šiestich zachovaných pamiatkach, dokumentujúcich túto českú orientáciu, sme už hovorili. Ide v podstate o bežné iluminácie, ktorých charakter nie je nadpriemerný.

            Pre východoslovenskú oblasť sú veľmi typické inkunábuly s ručne maľovanými iniciálami a s marginálnou výzdobou. Námetovo zaujímavá je ilustrácia na prvej  strane bardejovského exemplára prvotlače Ferrarisovho Completia, vydanej roku 1473 v Benátkach s výjavom poddaného pred alegorickou postavou spravodlivosti s postavami svetskej a cirkevnej moci. Z umeleckohistorického hľadiska je zvlášť cenná nedokončená perokresba k obrazu pisára pri práci, ako aj meno rubrikátora Astexana v závere tejto knihy.

            Vzácny doklad o miniaturistovi našiel sa v prvotlači Gratianových Decretalií (vydanej roku 1474 v Benátkach a uloženej v spišskokapitulskej knižnici. Nápis uvádza meno autora maľovaných dvojitých iniciál Vincentia Rodera Czintekeho v poznámke na prídoští. Kódex je bohato ilustrovaný; jeho ilustrácie majú objasniť obsah jednotlivých kapitol knihy, pojednávajúcej o kanonickom manželskom práve. Autor pracoval podľa rytinovej predlohy.

            Posledné práce knižnej maľby na Slovensku vznikli už za čias Jagelovcov a vychádzajú zo súvekej stredoeurópskej tvorby. V Bratislave je to veľký graduál kapitulského chrámu, zdobený bohatou rastlinnou marginálnou výzdobou na spôsob českých prác a so symbolickou iniciálou, ktorá je dokladom zmeny pomenovania kostola. V Košiciach maľuje takmer dvadsať rokov neskôr (1518) dvojzväzkový graduál veľkého formátu istý, pravdepodobne domáci majster, ktorý poznal krajinárske výtvory dunajskej školy a vo svojej práci nadväzoval na súvekú tvorbu východného Slovenska, predovšetkým na maliara cyklov sv. Augustína pustovníka. Bujnú rastlinnú ornamentiku jagelovskej knižnej maľby uplatnil vo svojich početných knižných dekoráciách učený bakalár B. Blutfogel, ktorého možno zaradiť medzi amatérskych maliarov dobrých kvalít. Zručne maľoval takmer výlučne dekoračné rastlinné úponkové ozdoby. Jedinú jeho figurálnu prácu predstavuje desať veľmi malých iniciál, ktoré robil podľa drevorytov Hyginovej Poetica Astronomica. Sú to alegorické postavy planét v duchu renesančných prác.

              Pokúsili sme sa načrtnúť obraz vývoja stredovekej knižnej maľby na Slovensku, ako sa nám javí na základe zachovaných pamiatok. Bude úlohou ďalšieho výskumu pátrať po novom materiáli, ktorý by naše znalosti o tomto odvetví stredovekej umeleckej tvorby na Slovensku doplnil a rozšíril.